Intimita vo vzťahu: tiché lepidlo blízkosti

O intimite sa vo vzťahoch hovorí často, no jej skutočný obsah býva prehliadaný. Mnohí si ju spájajú výlučne so sexualitou, hoci jej význam je omnoho širší a hlbší. Intimita je schopnosť byť s druhým človekom v kontakte taký, aký naozaj som – bez masiek, bez výkonu a bez obáv, že stratím hodnotu.

Čo intimita je (a čo nie je)

Intimita nie je len fyzická blízkosť ani romantická nálada. Je to vzťahový proces, ktorý vzniká tam, kde sa človek cíti v bezpečí a nemusí sa brániť, kde je prítomná dôvera a možnosť ukázať sa aj so slabosťou, kde sa partneri navzájom vnímajú a nie sú len vedľa seba, ale spolu, a kde existuje otvorenosť hovoriť o sebe, nielen o faktoch a povinnostiach.

Zároveň intimita nie je splynutie. Neznamená, že dvaja ľudia stratia hranice alebo individualitu. Práve naopak – zdravá intimita sa opiera o dvoch samostatných ľudí, ktorí sa vedome rozhodujú byť v blízkosti.

Ako sa intimita prejavuje vo vzťahu

V každodennom živote má intimita často nenápadnú podobu. Prejavuje sa schopnosťou hovoriť o pocitoch, nielen o tom, čo sa stalo, záujmom o vnútorný svet partnera a nie iba o jeho úlohy a funkcie, ochotou byť zraniteľný bez potreby obhajoby či vysvetľovania a fyzickou blízkosťou, ktorá nie je podmienená výkonom alebo očakávaním. Patrí sem aj ticho, ktoré nie je prázdne ani napäté, ale spoločné.

Intimita sa ukazuje aj v konflikte. Nie tým, že sa partneri nehádajú, ale spôsobom, akým sa hádajú a či dokážu zostať v kontakte aj v napätí a rozdielnosti.

Vzťah s intimitou

Vzťah, v ktorom je prítomná intimita, nie je bez problémov, no je živý. Partneri v ňom zažívajú pocit, že sú videní a počutí, majú priestor rásť a meniť sa, dokážu znášať rozdielnosť bez potreby víťaziť a prežívajú blízkosť, ktorá presahuje chvíľkové nadšenie alebo zamilovanosť.

Takýto vzťah má väčšiu odolnosť. Dokáže uniesť krízy, únavu aj zmeny životných fáz, pretože stojí na skutočnom kontakte, nie len na dohode, zvyku alebo rozdelení rolí.

Vzťah bez intimity

Vzťah môže fungovať aj bez intimity, aspoň navonok a technicky. Partneri spolu žijú, vychovávajú deti, riešia logistiku a povinnosti a fungujú ako tím, no chýba v ňom vnútorné spojenie.

Často sa to prejavuje tým, že rozhovory sa sústreďujú najmä na povinnosti a organizáciu, nie na prežívanie, že človek sa cíti osamelo aj vo dvojici, že prichádza únik do práce, výkonu, starostlivosti o iných alebo naopak do častého konfliktu. Niekedy má podobu sexuality bez emocionálneho kontaktu, inokedy jej postupného vyhasínania.

Vo väčšine prípadov nejde o nedostatok lásky, ale o nedostatok bezpečia byť sám sebou. Intimita sa totiž zvyčajne nestráca náhle, ale potichu, v momente, keď sa prestaneme ukazovať.

Prečo sa intimite niekedy vyhýbame 

Byť intímny znamená riskovať. Znamená to priznať si vlastné potreby, ukázať neistotu a zniesť možnosť, že druhý zareaguje inak, než by sme si priali. Pre mnohých ľudí je to náročné, najmä ak si z minulosti nesú skúsenosť odmietnutia, hanby alebo podmienenej lásky. V takých prípadoch sa namiesto intimity často objavuje kontrola, výkon alebo odstup.

Intimita sa dá naučiť

Dobrou správou je, že intimita nie je vlastnosť, ktorú buď máme, alebo nemáme. Je to zručnosť, ktorú sa možno postupne učiť. Deje sa to cez pomenúvanie vlastných pocitov, cez pomalé rozhovory bez okamžitej potreby riešení, cez vnímanie tela a jeho signálov blízkosti či vzdialenia a cez ochotu zostať v kontakte aj v nepohode.

Intimita nie je luxus ani nadstavba vzťahu. Je jeho jadrom. Keď chýba, vzťah síce môže fungovať, ale nežije. Keď je prítomná, aj obyčajné chvíle získavajú hĺbku a vzťah sa stáva miestom, kde sa dá byť, nie len vydržať.

Zostavila Marica Chamulová